marlupta

Oshove knihy sa dnes nájdu v knižnici každého „poriadneho“ ezoterika. Osho, Rajneesh Chandra Mohan Jain, hoci zomrel v roku 1990, dodnes dvíha tlak antikultistom. Vo svojom, pre mnohých kontroverznom, učení vyzdvihoval sex a upozorňoval na pokrytectvo, ktoré vládne v spoločnosti. Možno aj to je dôvod, prečo sa toto hnutie a jeho prívrženci dostali do pozornosti antikultových organizácií. 

Zlyhanie srdca, AIDS či otrava?

Podľa dostupných zdrojov sa o Oshov život báli jeho príbuzní, a to najmä z dôvodu kacírskych myšlienok, ktoré zasieval do spoločnosti. Tých, čo vravia nahlas, sa vždy snažia umlčať. Osho zomrel 19. januára 1990 v Osho Commune International v Bombaji. V oficiálnom stanovisku jeho lekára sa ako hlavná príčina smrti označili komplikácie cukrovky a astmy, ktoré viedli k zlyhaniu srdca. Stúpencovia Osha sa však domnievajú, že zomrel pomalým pôsobením tália, ktorým bol otrávený počas jeho väznenia v USA. Podľa Dvorkina, bývalého šéfa FECRIS-u, Osho údajne zomrel následkom AIDS alebo v dôsledku predávkovania sa drogami. Dvorkin, ako hlavný inkvizítor, všetkých označuje za sektu, ale sám pritom trpí psychickými problémami. Jeho tvrdenia už len z tohto dôvodu nemajú veľkú výpovednú hodnotu.

Dalo sa to čakať

„Kto nie je s nami, je proti nám,” aj tak možno zhrnúť hlavnú filozofiu antikultových hnutí, ktoré naberajú na sile. Bolo len otázkou času, kedy sa na ich zoznam dostane aj Oshova organizácia. Organizácia prívržencov Rajneesha bola v Analytickom bulletine klasifikovaná ako deštruktívna náboženská organizácia (totalitná sekta, deštruktívny kult). V roku 1996 komisia francúzskeho Národného zhromaždenia vypracovala text, v ktorom definovala Centre d’information OSHO ako sektu. (pozn. neviem, ako sa im to podarilo, keďže pojem “sekta” nemá svoju definíciu)
Začal sa sa nehumánny proces deprogramovania údajných obetí Oshovej organizácie, s cieľom zahnať zblúdilé duše do toho správneho košiara. Na nehumánne praktiky deprogramovania upozorňuje kniha Freedom of Religion Or Belief: Anti-Sect Movements and State Neutrality (Sloboda náboženského vyznania alebo viery: Hnutia proti sektám a neutralita štátu). V knihe je uvedených niekoľko súdnych prípadov, kedy boli FECRIS a im pridružené, členské organizácie odsúdené za porušovanie ľudských práv, nenávistné prejavy a metódu deprogramovania.

Nemecká organizácia  AGPF – SEKTEN-INFO ESSEN, ktorá je členom FECRIS, tiež čelila súdnemu konaniu. Súd v Nemecku predstaviteľov organizácie uznal vinných za nenávistné prejavy proti organizácii Osho a Tagar Singh. Ďalší prípad sa dostal až na najvyšší súd, kde sudca vyhlásil, že: „takéto organizácie (AGPF) nemôžu byť financované z verejných zdrojov, pretože iniciujú znepokojujúce a zaujaté informácie.” 

FECRIS, RACIRS a ostatné dcérske organizácie viackrát prekročili všetky zákony. Pripomína mi to rozprávku O cisárových nových šatách. Ich metódy, na ktoré upozornil nielen Dr. Egon Cholakian, sú viditeľné a jednoznačné. Naoko bojujú proti údajne nebezpečným sektám, v skutočnosti sami využívajú metódy, ktoré porušujú ľudské práva a dehumanizujú ľudí. Kto bude ten odvážlivec, kto zakričí z plných pľúc: Cisár je nahý? Niekedy aj jeden hlas môže zastaviť tento šialený kolotoč. Nie je nakoniec Dr. Egon Cholakian ten prvý odvážlivec?