marlupta

Včera večer som si pri žehlení kopy bielizne pustila Slobodný vysielač, reláciu S Erikou o živote. Téma bola stigmatizácia. Zaujala ma, keďže sa o ňu zaujímam a s nálepkovaním ľudí sa stretávam takmer na každom kroku. Od „to je tá, čo jej muž zdrhol za inou,” cez „to je syn toho podnikateľa, ktorý má odfláknutú robotu…” až po „tá mala veľa chlapov, s tou sa nerozprávaj.”

Tá, čo jej zdrhol muž, sa volá Iveta. Myslím, že sa cíti oveľa lepšie bez partnera, pre ktorého je vernosť neznámym pojmom. Syn podnikateľa je Jakub, jeho otec je šikovný, robil nám strechu. Ale ako to už býva, zlá reklama sa šíri rozhodne rýchlejšie, ako tá dobrá. Poslednou ženou je Tereza. Tiché žieňa, na ktorú najviac kydá bývalý partner. Nechcela sa zaňho vydať, tak cíti dôsledok. Stigmatizácia však môže mať oveľa horšie následky, než dedinské klebety.

Zrazu zistíš, že je niečo inak

Dve ženy v tom najlepšom veku s nadhľadom a zdravou dávkou humoru vraveli o tom, s čím všetkým sa musia potýkať len preto, že sú účastníčkami Tvorivej spoločnosti a Allatry. Na základe množstva negatívnych článkov ich začali nazývať sektárkami. Občas v komentároch, občas sa na nich bavili známi či priatelia, ktorí sa ani neobťažovali spýtať sa priamo ich, čo je to tá Tvorivá spoločnosť, a či sú v poriadku. „Zrazu sme s manželom nedostali pozvánku na spoločenskú udalosť, ako jediní. Pretože sa začalo šíriť, že sme v nejakej sekte,” spomína jedna zo žien, aké to je, zobudiť sa jedného dňa “ako sektár.” Oproti tebe ide sused, ktorí radšej zmení trajektóriu…

Mňa na rozprávaní žien zaujal iný moment. Mnohí im vyjadrili podporu. Projekt sa im páči, držia palce, podporujú ho, ale boja sa verejne vyjadriť svoj postoj. Dôvod je zrejmý – strach z toho, že budú označkovaní rovnakou nálepkou. Netýka sa to len ľudí z davu, ale aj spoločensky známych ľudí, politikov, vedcov… Projekt sa im páči, páči sa im, že niekto otvorene hovorí o klimatických zmenách, o zjednotení ľudí, o potrebe zjednotenia vedcov, o tom, že na prvom mieste by mal byť predsa len život každého človeka. 

Strach im však zaväzuje jazyk. Boja sa vystúpiť na kameru, boja sa poskytnúť rozhovor, dokonca sa po poradení s “vedením,” rozhodnú radšej zbabelo vyhovoriť na nejakú prvoplánovú výhovorku. Dámy poukázali, čo spája všetkých týchto “odvážlivcov.”

Je to strach z názoru ostatných, zo straty teplého miestečka a podobne. Veľkou stopkou boli negatívne články písané na objednávku, ktoré vznikajú z podnetu antikultových organizácií. Tie rozhodujú o tom, ktorý názor sa v spoločnosti pretlačí a ktorý v nej nemá miesto. Aj takto môže v roku 2024 vyzerať sloboda prejavu. Je super, že toto už čoskoro skončí. Aspoň v Amerike, kde sa už proti vinníkom  rozsievajúcim nenávisť vedie vyšetrovanie. Dr. Egon Cholakian vo svojom vystúpení spomenul, že antikampaň proti Allatra vyšla približne na 200 miliónov dolárov. Príbeh týchto dvoch žien je ukážka, že antikampaň skvelo funguje. Ľudia čítajú klikbajtové nadpisy článkov, pričom sa nezamýšľajú nad obsahom. 

Dožehlila som a počúvala ďalej. Všade tá istá schéma stigmatizovania. Nielen Allatry a Tvorivej spoločnosti, ale aj iných organizácií. Odporúčam si to vypočuť. Možno nám to všetkým pomôže inak sa pozerať na ľudí vôkol seba a nenálepkovať ich na základe postavy, rodinného zázemia, ale uvidieť v nich človeka. Možno nám to pomôže, pozrieť sa na svet z inej strany. A to je tiež veľmi dôležité.