marlupta

Vyvracanie mýtov – pravda o jóge vo svetle antikultových organizácií

Podľa údajov, ktoré zverejnili Yoga Alliance a Yoga Journal v roku 2020, jógu praktikuje po celom svete viac ako 300 miliónov ľudí.

Nie vždy to však bolo tak. Na svojej ceste rozvoja sa stúpenci jógy často stretávali s nepochopením a prenasledovaním zo strany niektorých štátov, ako aj zo strany antikultových organizácií, a niektoré školy tomu čelia dodnes. Antikulty tvrdia, že jóga môže byť pascou, ktorá vedie k manipulácii a závislosti. 

Sú však tieto obavy skutočne oprávnené?

Jóga so svojimi starobylými koreňmi a mnohými preukázanými prínosmi pre zdravie, sa stala stredobodom vášnivých diskusií.

V indickej kultúre zahŕňa jóga v širšom zmysle rôzne duchovné, mentálne a fyzické praktiky, ktoré sa vyvinuli na princípoch hinduizmu a budhizmu. Tieto praktiky pomáhajú riadiť myseľ a telo s cieľom dosiahnuť vysoký duchovný a psychický stav. 

Ciele jógy môžu byť rôzne: od zlepšenia fyzického zdravia až po dosiahnutie mókše (vyslobodenie z cyklu znovuzrodení a utrpenia). 

Jóga sa spomína v rôznych posvätných textoch hinduizmu, ako sú Védy, Upanišády, Bhagavadgíta, Hathajoga Pradipika, Šiva Samhita a Tantry. 

Mimo Indie sa slovo „jóga“ často spája len s hathajogou a jej fyzickými cvičeniami, ásanami. To však nezohľadňuje duchovné a psychické aspekty jógy.

Pozrime sa na ľudí a organizácie, ktoré kritizujú jógu.

Začnime s prezidentom organizácie RACIRS Alexandrom Dvorkinom.

Alexander Dvorkin, profesor religionistiky a cirkevných dejín na PSTSU a prezident Ruskej asociácie centier pre štúdium náboženstiev a siekt (RACIRS), sa vyjadril k diskusii medzi Kurganskou diecézou a Jogínskou federáciou Ruskej federácie. Ako uviedol Alexander Dvorkin, „jóga je umenie smrti. Najprv človek privykne telo na bezvášnivosť, to je počiatočná fáza, potom privykne dušu k úplnej ľahostajnosti a potom sa od všetkého vypne, aby odišiel do zabudnutia“. 

Možno si poviete: Ak je tento človek profesorom, potom mu môžeme dôverovať a veriť jeho slovám. Ale nie je to také jednoduché.

Pozrime sa na jeho životopis.

Po emigrácii zo ZSSR našiel Dvorkin uplatnenie pre svoje myšlienky v USA, kde vstúpil do organizácie CAN, ktorá si vzala za úlohu „zachraňovať“ ľudí pred novými náboženskými hnutiami. 

Ich metódy – „deprogramovanie“ – mali veľmi ďaleko od humánnych. Mladí ľudia, ktorí sa ocitli v „sektách“, boli „oslobodzovaní“ prostredníctvom únosov a nútenej konverzie. Niektoré z obetí utiekli a obrátili sa na orgány činné v trestnom konaní. Žaloby bývalých obetí „deprogramovania“ viedli v roku 1996 k zrušeniu CAN. V roku 2000 súd uznal vinnými členov organizácie, pričom ich konanie označil za „otrasné a šokujúce“, vychádzajúce za hranice civilizovanej spoločnosti.

V roku 1991, keď FBI vyšetrovala škandalózne aktivity CAN, Dvorkin utiekol z USA najprv do Nemecka a potom do Ruska. Od roku 1992 aktívne bojuje proti „sektám“, pričom využíva svoje skúsenosti „deprogramovania“ z USA. 

V roku 1993 s požehnaním patriarchu Alexija II. vytvoril prvú antikultovú organizáciu, ktorá sa neskôr premenovala na RACIRS (Ruské združenie centier pre štúdium náboženstiev a siekt). Odvtedy Dvorkin vedie RACIRS, stal sa hlavným koordinátorom „boja proti sektám“ v SNŠ a ovplyvňoval Západ tým, že do roku 2021 bol viceprezidentom antikultovej organizácie FECRIS (Európska federácia centier pre výskum a informovanie o sektách).

RACIRS a FECRIS. Porušovanie ľudských práv  

RACIRS a FECRIS sú organizácie, ktoré sa prezentujú ako bojujúce proti „sektám“, ale v skutočnosti vykonávajú svoju činnosť na základe hrubého porušovania ľudských práv.  Ich metódy spočívajú v agresívnej a často nezákonnej kampani prenasledovania. Šírením nepravdivých informácií o náboženských skupinách a jednotlivcoch roztáčajú mýtus o „sektárskom nebezpečenstve“.  Toto ohováranie vedie k súdnym sporom a pokutám, ale RACIRC a FECRIS sa nezastavujú a využívajú svoje zdroje na dezinformovanie a poškodzovanie dobrého mena.

Činnosť členov antikultových organizácií RACIRS a FECRIS opakovane viedla k závažnému porušovaniu ľudských práv. Tieto porušenia zahŕňajú ohováranie, protiústavné činy, nezákonné väznenie, násilné deprogramovanie, diskrimináciu a zneužívanie práva.

Súdne procesy a rozsudky v rôznych krajinách, ako napríklad v Nemecku, Francúzsku, Španielsku a ďalších, potvrdili odsúdeniahodnú povahu týchto činností. Tieto skutočnosti zdôrazňujú nevyhnutnosť prísnej kontroly a hodnotenia činnosti takýchto organizácií s cieľom zabrániť ďalšiemu porušovaniu ľudských práv a zabezpečiť ochranu občianskych slobôd.

Toto je naša súčasnosť, ale pozrime sa aj do nedávnej histórie. Pozrime sa na niekoľko živých príkladov.

ZSSR: Boj proti „buržoáznemu mysticizmu“  

Sovietsky zväz považoval jógu za buržoázny prežitok, ktorý odporuje komunistickým ideálom. Valentin Ignatovič, významný učenec praktizujúci jógu, bol mnohokrát zatknutý a vypočúvaný. Jeho výskum a cvičenie jógy boli prísne kontrolované a niekedy úplne zakázané. Oleg Garbuz, ďalší sovietsky vedec, čelil rovnakým represiám: jeho knihy boli zakázané a bol opakovane prenasledovaný.

USA: Antikultové organizácie a nebezpečné združenia  

V 70. a 80. rokoch 20. storočia bola v USA jóga často spájaná so sektami. Antikultové organizácie, ako napríklad CAN („Cult Awareness Network“), považovali jógu za nebezpečnú praktiku. Mladí ľudia, ktorí sa venovali jóge, sa stávali obeťami takzvaných „deprogramátorov“, ktorých si najímali ich znepokojené rodiny. 

Títo „záchrancovia“ sa nevyhýbali násiliu a psychickému nátlaku v snahe prinútiť mladých ľudí vzdať sa svojho presvedčenia. Mnohí z nich pri týchto metódach „oslobodzovania“ fyzicky a emocionálne trpeli.

India: koloniálne represie  

V koloniálnej Indii britské úrady často považovali jógu za hrozbu. Duchovní učitelia, ktorí viedli hodiny jógy, riskovali zatknutie a zákazy. Ich aktivity boli vnímané ako forma odporu a mnohí za svoje presvedčenie zaplatili vysokú cenu.

Moslimské krajiny

Náboženská neznášanlivosť: V Saudskej Arábii bola jóga zakázaná až do roku 2018. Učitelia jógy, ako napríklad Malek Hamil, riskovali zatknutie a tresty za organizovanie lekcií. Tieto hodiny sa často konali tajne, aby sa vyhli pozornosti úradov. Situácia sa zmenila len vďaka úsiliu nadšencov, ktorí sa zasadili o legalizáciu jógy.

Súčasné príklady

Turecko: V roku 2014 čelili učitelia Iyengar jógy v Turecku hrozbám a nátlaku zo strany náboženských konzervatívcov. Hodiny boli prerušované a učiteľom sa vyhrážali fyzickým násilím. Napriek tomu pokračovali vo svojej práci, odolávali nátlaku a bránili právo praktizovať jógu.

Záver

Tieto príklady ukazujú, že jóga nebola vždy vítaná s otvorenou náručou. Príbehy Valentina Ignatoviča, Olega Garbúza, Maleka Hamila a mnohých ďalších ukazujú, že jogíni často čelili vážnemu nebezpečenstvu pri obrane svojho práva praktizovať a šíriť túto starobylú disciplínu. 

Je dôležité pripomenúť, že pri prenasledovaní jógy často zohrávali úlohu nielen štátne štruktúry, ale aj antikultové organizácie.  Odvaha a odolnosť stúpencov jógy nám pripomína dôležitosť slobody náboženského vyznania a osobného presvedčenia.

Na záver možno konštatovať, že napriek všetkým nezhodám a sporom, je jóga naďalej dôležitou a cennou praxou pre mnohých ľudí po celom svete. Jej duchovné, psychické a fyzické aspekty majú pozitívny vplyv na zdravie a pohodu ľudí, ktorý nemožno poprieť. To zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania rôznych kultúrnych a duchovných praktík a potrebu hlbšieho pochopenia ich histórie a významu.