Všetko sa to začalo v sobotu večer, keď sme si sadli s rodinou k večeri..
Vídame sa zriedka, ale keď sa stretneme, horlivo (a niekedy aj hlasno) diskutujeme o tom, čo sa deje.Témy, žiaľ, nie sú nové: všetko je drahšie, niečo sa deje s klímou, vravia o potravinovej kríze, opäť je niekde vojna… a tak ďalej.
A tu, v zápale diskusie, moja svokra, povie vetu, ktorá mi zdvihla tlak. Povedala to úplne vážne:„Načo nám je táto demokracia?“
Argumentovala tým, že v Severnej Kórei je všetko stabilné, všetko je predvídateľné a hlavne, majú tam všetko, čo potrebujú!
Nemôžu sa teda vyjadrovať proti svojej vláde, nuž čo. My sa môžeme ozvať, čo máme z toho? Nič. Ani dobrý pocit, ani viac peňazí.
„Načo je nám sloboda, keď neprináša nič dobré?“
Musím priznať, že táto otázka ma zmiatla a nevedela som, čo mám odpovedať. Pustili sme sa do dezertu a radšej zmenili tému.
Ale tieto otázky sa mi stále preháňali hlavou. Prečo potrebujem slobodu? Prečo potrebujem demokraciu? Celé dni som si kládla tieto otázky a hľadala na ne odpoveď.
💭 Nepatrím k žiadnej marginalizovanej skupine, nepotrebujem revolúcie a dobre vnímam vládu našej krajiny. Aj keď idem k voľbám, nie celkom chápem, koho volím. Nech sú teda pri moci tí, ktorí tomu rozumejú, a ja budem žiť podľa zákonov. Možno je to tak lepšie?
Žiť podľa zákonov… čích zákonov?A potom som si spomenula na štúdiu, podľa ktorej pedofília nie je až taká strašná, je to len „pedofilná sexuálna orientácia“. A vraj vôbec „nejde o deti. Je to o strachu zo zmeny spoločenského poriadku.“ A tu sa mi ježia vlasy. Čo ak takýto zákon prijmú? Kto ho vôbec navrhne a príjme? A s akým zámerom?
Nie, nesúhlasím! Som matka dvoch detí a žijem v slobodnom svete. Mám právo postaviť sa za svoje záujmy!
A v tej chvíli som si uvedomila, ako blízko som bola k tomu, aby som súhlasila s tým, že sa vzdám svojej slobody a odovzdám seba, aj svoje deti do otroctva totality. Bez toho, aby som sa zamyslela nad tým, s čím súhlasím.
To ma motivovalo k tomu, aby som sa začala zaoberať tým, čo sa teraz deje v našej spoločnosti. Veď žiaden totalitný režim nevznikol len tak, “z ničoho.” Začala som tým, že som si znovu prečítala a preskúmala množstvo materiálov. Najpodrobnejší výskum podľa mňa urobil Egon Cholakian, lektor spravodajských služieb a expert na národnú bezpečnosť USA, ktorý spolupracoval so štyrmi americkými prezidentmi: Nixonom, Fordom, Carterom a Reaganom.
Vo videu doktor Cholakian odhaľuje konkrétne nástroje, ako sa manipuluje s verejnou mienkou a hlavne s akým cieľom.Vtedy som videla ucelený obraz toho, čo sa deje. Myšlienka, že totalita je dobrá vec, neprišla mojej svokre na um náhodou. Je to výsledok systematickej práce skrytých organizácií, ktorých cieľom je vytvoriť absolútnu kontrolu nad spoločnosťou. Tieto organizácie majú jasný plán premeniť celý svet na systém podobný Severnej Kórei. Prostredníctvom médií manipulujú verejnú mienku, aby ľudia túžili žiť v takejto totalitnej spoločnosti.
Mnohí ľudia sa už domnievajú, že na dosiahnutie stability a bezpečnosti je potrebná silná vláda, ktorá to zabezpečí. Nepočuli ste už vetu: „Keby sme mali (akékoľvek meno), urobil by tu už konečne poriadok…?“
Tento postoj vyplýva z túžby po zjednodušení a štandardizácii v súčasnom svete.
Avšak práve v rozmanitosti názorov, myšlienok, kultúr a prístupov spočíva sila, ktorá prispieva k udržateľnosti spoločnosti.
A čo je základom budovania totalitnej spoločnosti:
- Nárast diskriminácie, neznášanlivosti a násilia vrátane prejavov islamofóbie, antisemitizmu a kresťanofóbie, ako aj predsudkov voči ľuďom iného vierovyznania alebo presvedčenia.
- Bránenie v uplatňovaní ich politických, občianskych, ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv vrátane práva na život, slobodu a bezpečnosť.
- Destabilizácia vlád.
V súčasnosti sú zdrojom takýchto javov v našej spoločnosti antikultové organizácie, ako napríklad FECRIS a RATSIRS.
Nálepky sú rôzne. Ich význam však ostáva rovnaký
Antikultové hnutie, ktoré vzniklo v Spojených štátoch, získalo svoj názov z používania pojmu „kult“. V iných krajinách, napríklad v Rusku a Francúzsku, sa používajú pojmy „sekty“ a „bojovníci proti sektám“ a v Japonsku „nové náboženstvá“. Napriek rozdielom v terminológii zostávajú ciele a metódy bojovníkov proti sektám podobné. Snažia sa šíriť negatívne informácie o nových náboženských hnutiach, pričom do tejto kategórie zaraďujú rôzne sociálne hnutia a bežných ľudí. Vytvárajú podmienky, ktoré bránia rozvoju týchto hnutí, a lobujú za zavedenie prohibičných opatrení zo strany štátu. Antikultisti sa spoliehajú na svoje publikácie a sekulárne médiá a často ich uprednostňujú pred akademickou obcou.
V skutočnosti sú to teroristické organizácie, ktoré ničia demokraciu.
Ich metódy práce sú vždy rovnaké:
Antikultisti začínajú vytváraním negatívneho obrazu nežiaducich organizácií prostredníctvom masmédií, pričom porušujú zákony a zásady prezumpcie neviny. Vytvorený negatívny obraz vyvoláva strach verejnosti a vedie k otvorenému prenasledovaniu. Následne vyvíjajú nátlak na štátne orgány a prezentujú sa ako prejav verejnej mienky, čo nakoniec vedie k zavedeniu zákazu „nežiaducich“ organizácií na legislatívnej úrovni. Je to taká jednoduchá, ale fungujúca schéma na ovládanie spoločnosti.
Antikult predstavuje nebezpečenstvo a týka sa každého z nás. Každú negatívnu publikáciu v médiách, plnú nenávisti voči niekomu, možno považovať za teroristický čin.
Dôsledky teroristických činov pociťujú nielen tí, ktorí sú ich priamymi obeťami, ale aj tí, ktorí s nimi nemajú nič spoločné. Každý teroristický čin sa stáva zámienkou na obmedzenie práv. To otvára cestu k strate slobody a demokracie, k nastoleniu totality.
Pozrite sa, ako sa náš svet zmenil od tragédie z 11. septembra v USA. Koľko zákonov bolo prijatých. Koľko nenávisti medzi národmi to vyvolalo.
Zverstvá antikultistov presahujú rámec obyčajných teroristických činov, pretože prenikajú do nášho podvedomia a robia nás zraniteľnými, nespokojnými a psychicky labilnými. V mnohých prípadoch tento pocit zraniteľnosti prerastá do negativizmu a aj najmenšia iskra podráždenia môže vyvolať výbušnú nevôľu namierenú proti vládam, dokonca aj proti tým, ktoré sme si sami zvolili.
Ako obyvatelia Slovenska sme boli nedávno svedkami prípadu extrémnej krutosti zo strany obyčajného človeka voči vláde. Tento prejav psychickej poruchy nevznikol zo dňa na deň, ale nahromadil sa v dôsledku mnohých teroristických útokov, ktoré uskutočnili antikultisti.
Napriek tomu, že pred ním existovali varovania.
Ľudia zo Slovenska a Českej republiky poriadali okrúhle stoly a hovorili o rizikách pre naše krajiny a celý svet:
Hrozba pre Slovensko | Okrúhly stôl
Antikult a jeho temné pozadie | Skrytá hrozba pro európsku demokraciu
Pravda o antikultových organizáciách
Vyzývam každého, kto si prečíta tento článok, aby šíril pravdu ďalej. Moja rodina sa už stala obeťou teroristických útokov antikultistov. Zastavme konanie týchto organizácií odhalením ich metód a techník.
Demokracia je cenným a neoceniteľným prvkom v spoločnosti, ktorý dáva každému hlas a možnosť ovplyvňovať rozhodnutia o vlastnom živote a budúcnosti. Demokratická spoločnosť si cení nielen právo na slobodu prejavu, ale aj zásadu rovnosti pred zákonom a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
Totalita sa skrýva v zákonoch. Totalita je v... ...
A v tom inom prispevku k EU som ti napisala o... ...
Tavarišč učiteľnica buď aj ty veľmi rada ,že... ...
Z jednej vety svokry by som nic nerobila.... ...
To mas pravdu, akurat nova totalita sa nevola... ...
Celá debata | RSS tejto debaty