marlupta

Latinské slovo teror znamená strach alebo hrôzu. Prvýkrát sa začalo aktívne používať počas Francúzskej revolúcie v rokoch 1793 až 1794. Toto obdobie sa nazývalo vláda teroru, pretože sa práve vtedy vo Francúzsku rozšírili verejné popravy.

Hlavy sa zvyčajne stínali pred zhromaždeným davom. Väčšinou padali odporcom a odpadlíkom vtedy jedinej smerodajnej línie. Čas a miesto popravy boli vopred verejne oznámené a ľudí špeciálne zhromažďovali, aby im názorne predviedli utrpenie obete. Preto hlavným terčom a obeťou teroru nebol len samotný človek, ktorý skončil pod gilotínou. Hlavným cieľom a obeťou teroru boli všetci ľudia zhromaždení na námestí a tí, ktorým následne hovorili o tejto poprave. Je zrejmé, že očití svedkovia pociťovali veľký strach a hrôzu. Rodili sa v nich obavy, že ďalším “kandidátom” na popravu môžu byť oni. A ľudia sa ešte viac dostávali pod kontrolou tých, ktorí teror páchali.

Nielen strach, ale aj utláčanie

Ľudia si uvedomovali, že pod gilotínou končia vo väčšine prípadov nevinní ľudia. Tí, ktorí mali názory predstavujúce hrozbu pre moc teroru v spoločnosti. Spolu s tým prekvitali udania a ohováranie, či šírenie banálnych fám o konaní alebo výrokoch nejakej osoby, ktoré sa dali interpretovať ako odporujúce záujmom vládnucej moci. A to viedlo k trestu smrti. Teda hlúpa fáma alebo klebeta mohla spôsobiť, že úplne nevinná osoba bola verejne sťatá.

Zároveň každý, kto sledoval popravu v dave sa podvedome obával toho, že ďalšou osobou, ktorej hlava sa ocitne pod čepeľou, môže byť on. Koniec koncov, žiadne záruky ochrany pred popravou neexistovali. A tento pocit strachu, bezbrannosti a úzkosti viedol ľudí k úplnej strate dôvery vo vládu, vznikala v nich nenávisť voči úradom. To následne viedlo k novej sérii protestov a masových nepokojov. Obyvateľstvo, ktoré sa stalo obeťou teroru, sa stalo prostriedkom na vytvorenie následného riadeného chaosu.

Čo je terorizmus?

Dnes, aby z nás niekto urobil obete teroru, nepotrebuje zhromažďovať ľudí na námestí a verejne demonštrovať niečiu popravu. Prečo? Pretože vynašiel účinnejšiu formu terorizmu, ktorá má na nás rovnako silný a dlhodobý účinok. Ide o najsofistikovanejší druh terorizmu. Jeho nebezpečenstvo spočíva v tom, že si neuvedomujeme, že ide o terorizmus a preto nemáme ani možnosť sa mu brániť. Môžu ho spáchať práve teraz, v dobe technológií, keď majú ľudia rýchly prístup k informáciám a keď sa môže rýchlo šíriť. Je to informačný a psychologický terorizmus.

Možno, keď počujete slovo terorizmus, vybavia sa vám rovnaké stereotypné predstavy. Výbuch bomby na rušnom námestí. Streľba a branie rukojemníkov na masovom podujatí alebo lietadlá narážajúce do mrakodrapov. Vo väčšine prípadov dokonca vidíte obraz teroristu určitej národnosti a vierovyznania.

Ale málokto vie, že nepriateľ zámerne zúžil naše chápanie terorizmu práve na tieto obrazy, aby odvrátil náš pohľad od iných foriem terorizmu a jeho podstaty, čo znamená, že potom nebudeme schopní rozpoznať iné teroristické útoky, ktoré proti nám pácha každý deň. 

V čom spočíva skutočné nebezpečenstvo informačného terorizmu?

Informačný terorizmus je priamy vplyv na psychiku a vedomie ľudí s cieľom sformovať potrebné názory a úsudky, ktoré riadia správanie ľudí. Je to forma negatívneho pôsobenia na človeka, spoločnosť a štát prostredníctvom rôznych druhov informácií s cieľom oslabiť a podkopať ústavný poriadok.

Stačí si ráno prečítať správy

Aby sme sa v súčasnosti stali obeťou informačného terorizmu, stačí ráno prelistovať spravodajské kanály: vraždy, streľba, prenasledovanie, ohováranie, utrpenie nevinných ľudí. Príbeh za príbehom počúvame, čítame, sledujeme ako sú v rôznych častiach sveta nevinní ľudia, verejne známe osoby, skupiny ľudí, medzinárodné združenia, náboženské a politické organizácie a dokonca aj súčasná vláda alebo jej jednotliví predstavitelia vystavení nenávisti a neopodstatnenej diskreditácii. Určite vám na um zíde minimálne jedno meno.

Čelia brutálnemu prenasledovaniu, verejným popravám – nečestne, nespravodlivo, neľudsky, a štátne inštitúcie to umožňujú a často sa k represiám sami pridávajú. Každý takýto príbeh je teroristickým činom namiereným proti nám a proti našim štátom. Je dôležité si však uvedomiť, že nie každá negatívna správa alebo nepríjemná informácia, s ktorou sa stretneme v médiách, je informačným teroristickým útokom.

Informačné teroristické útoky nie sú len chaotickým šírením negatívnych informácií. Narozdiel od obyčajných zlých správ sú informačné teroristické útoky páchané nepriateľom demokracie. Vždy sú starostlivo naplánované a systematické. Infoteroristický útok je vždy cielená a organizovaná kampaň, zameraná na dosiahnutie konkrétnych cieľov. Konečným cieľom informačného teroristického činu je vyvolať v spoločnosti bezmocnosť a strach, a predovšetkým vytvoriť podmienky, za ktorých obyvateľstvo, teda my, začne masovo pociťovať nedôveru voči vedeniu krajiny. 

Informačný terorizmus cielene vplýva na naše podvedomie a obchádza kritické myslenie. Ide o celú schému vplyvu na našu myseľ a psychiku, ktorú tento nepriateľ sám vypracoval informačnými teroristickými útokmi. Už mnoho rokov láme našu psychiku a psychiku miliárd ďalších ľudí. Rozdeľujú nás informačné teroristické útoky, ktoré nepriateľ uskutočňuje prostredníctvom médií.

Viac informácií o tomto spôsobe manipulácií a o infoterore nájdete v dokumente “Impakt. Prelomový dokumentárny film.”

Zdroj: actfiles.org