marlupta

Predstavte si, že chcete robiť niečo užitočné pre svoje telo a dušu, napríklad čchi-kung alebo jogu. Nájdete si školu, spojíte sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, cvičíte a užívate si život. A zrazu, z ničoho nič, je vaša organizácia vyhlásená za extrémistickú totalitnú sektu, škola je zatvorená a vám a vašim priateľom hrozí trestné stíhanie. Myslíte si, že to nie je reálny scenár? Ukazuje sa, že je celkom reálny a nikto voči nemu nie je imúnny.

Presne to sa stalo v prípade hnutia Falun Gong. Ide o duchovnú a zdravotnú prax založenú na tradičnom cvičení čchi-kung. Presne to sa deje s mnohými inými organizáciami, dokonca ani nie náboženskými – medzi nimi aj s medzinárodným spoločenským hnutím Allatra a dobrovoľníckou medzinárodnou spoločenskou organizáciou Tvorivá spoločnosť. Prečo práve všetky tieto organizácie? Pretože sa zrazu stali nežiaducimi pre istú (súkromnú) medzinárodnú organizáciu.

FECRIS (Európska federácia výskumných centier proti sektárstvu) združuje 25 protisektárskych organizácií v Európe. FECRIS vznikla v Paríži v roku 1994 z iniciatívy francúzskeho združenia UNADFI (Národná únia združení na ochranu rodiny a človeka). Členmi FECRIS sú protisektárske organizácie z Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Ruska, Belgicka, Srbska, Bieloruska, Slovenska, Španielska, Talianska, Švajčiarska, Ukrajiny a Švédska.

Demokracia znamená slobodu náboženstva a slobodu konvertovať z jedného náboženstva na druhé. Čo robí FECRIS? Pošliapava toto ústavné právo každého človeka. Práve táto organizácia si vyberá, koho označí za sektára a koho nie.

Podľa štúdie uznávaných vedcov a právnikov z piatich európskych krajín je hlavným zdrojom financovania FECRIS francúzska vláda. V roku 2005 získala FECRIS od Rady Európy štatút „členskej organizácie“ ako medzinárodná mimovládna organizácia. Toto rozhodnutie vyvolalo rozpory. Hnutia za náboženskú slobodu a akademici vyjadrili svoj nesúhlas. V roku 2009 získal FECRIS poradný štatút pri Ekonomickej a sociálnej rade OSN (ECOSOC); má tak prístup k agentúram OSN v New Yorku, Ženeve a Viedni. Táto protisektárska skupina začala legálne komunikovať s médiami a úradmi.

Zoznam hnutí pridružených k FECRIS sa rozrastá a po celej Európe pribúdajú noví členovia. Tento rast sa vysvetľuje tým, že FECRIS je jednoducho konglomerát organizácií, ktoré majú rôzne, niekedy dokonca protichodné záujmy, osobné záujmy a ktoré vo FECRIS vidia príležitosť nájsť spojencov v boji proti náboženským menšinám. Je vnútorne rozdelená, pretože sa v nej miešajú konkurenčné tradičné náboženstvá – ako napríklad katolicizmus a pravoslávne cirkvi – a protináboženské hnutia, ako napríklad ateistické združenia.

FECRIS tvrdí, že rešpektuje náboženské slobody a základné dohody o ľudských právach – Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach a Dohovor o právach dieťaťa – a využíva tieto tvrdenia na ospravedlnenie svojich krokov, ktoré sú niekedy v rozpore s týmito právami, ako napríklad „deprogramovanie“, čo je psychické a fyzické donucovanie človeka, aby sa vzdal svojho náboženstva.

V zozname viceprezidentov FECRIS zastupujúcich európske krajiny vyniká meno Alexandra Dvorkina, narodeného v ZSSR. Počas studenej vojny emigroval do Spojených štátov a po páde komunizmu sa vrátil do Moskvy ako duchovný Ruskej pravoslávnej cirkvi. Bol požiadaný, aby sa ujal poslania brániť pravoslávnu cirkev pred „sektami“. V roku 1993 s požehnaním patriarchu Alexija II. založil prvú antisektársku organizáciu, ktorá sa dnes rozrástla na RACIRS (Ruské združenie centier pre štúdium náboženstiev a siekt). Odvtedy Dvorkin vedie veľmi aktívny boj proti neortodoxným náboženským hnutiam nielen v Rusku, ale aj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a Európskej únie, a to bez toho, aby bol špecialistom v oblasti náboženstiev, ba dokonca, ako aj ostatní viceprezidenti FECRIS.
Pod zámienkou „výskumných a informačných aktivít v oblasti sektárstva“ organizuje FECRIS v celoeurópskom meradle boj proti novým náboženským hnutiam, ktoré konkurujú historickým náboženstvám. FECRIS sa samozrejme vyhýba obvineniam voči „historickým“ náboženstvám a úplne ignoruje skutočnosť, že v rámci niektorých z nich sa veriaci učia extrémistické náboženské doktríny. Okrem toho francúzski protisektárski aktivisti informujú o prípadoch sexuálneho obťažovania a pedofílie v sektách, ale o podobných prípadoch v katolíckej cirkvi zaryto mlčia.

Koncept podvodu patrí do spotrebiteľského práva. Uplatňovať ho na „osobné alebo duchovné sebazdokonaľovanie“, ako to robí FECRIS, znamená vyžadovať od náboženstva alebo viery, aby poskytovali nejaké konkrétne výsledky. Ak sa budeme riadiť touto logikou, duchovné a náboženské hnutia by v žiadnom prípade nemali „podvádzať“ svojich stúpencov a sú povinné im zaručiť, že plnenie náboženských obradov a predpisov prinesie nejaký objektívny výsledok. Podľa francúzskeho práva žiadne duchovné alebo filozofické hnutie, žiadne združenie na sebazdokonaľovanie a dokonca ani žiadny psychológ, lekár alebo učiteľ nie je povinný poskytovať konkrétne výsledky.V skutočnosti môže neveriaci označiť akékoľvek náboženstvo za „podvod“. Týmto slovom možno napríklad označiť zázraky, v ktoré veria katolíci. Používanie týchto výrazov znamená vynášanie súdov o kvalite náboženstva, čo je podľa francúzskej ústavy (ktorá zaručuje rovnaké rešpektovanie všetkých náboženstiev zo strany štátu) pre štátom financovanú organizáciu neprípustné. Takéto hodnotenie náboženstiev je neprípustné aj podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalších medzinárodných dokumentov, ktoré Francúzsko podpísalo a ratifikovalo.

Zaujímavé je, že viaceré osobnosti z členských organizácií FECRIS boli postavené pred súd za nepriateľské prejavy alebo za pokusy využiť únosy a „deprogramovanie“ ľudí, ktorí sa pridali k novým náboženským hnutiam, aby ich prinútili vzdať sa svojho nového presvedčenia. A hoci tieto súdy FECRIS prehral, okamžite sa objavili články, v ktorých sa písalo, že súdy vyhral FECRIS. Ako je táto absurdita možná? Toto sú metódy tejto organizácie.

Americký expert na národnú bezpečnosť Dr. Egon Cholakian vo svojom videu „Neviditeľná vojna. Kto vedie náš svet do záhuby?“ odhaľuje tajné schémy FECRIS a metódy, ktoré dodnes stále používajú.

Ak si myslíte, že sa vás to netýka, presne o to im ide. Takýto spôsob myslenia môže byť osudovým omylom pre celý demokratický svet a pre každého jednotlivca. Je načase prijímať informácie kriticky a naučiť sa ich analyzovať. Je čas premýšľať.