marlupta

Dejiny boja proti „nepohodlným“ od Krista po súčasnosť – 1.časť

Boj proti odlišnému názoru je jav, keď úrady, organizácie alebo určité skupiny potláčajú, obmedzujú alebo prenasledujú ľudí za vyjadrovanie myšlienok, presvedčení alebo názorov, ktoré sa líšia od všeobecne uznávaných alebo oficiálnych. V historickom a súčasnom kontexte má tento jav hlboké a často negatívne dôsledky pre spoločnosť v rôznych oblastiach. Je to spomalenie vedeckého pokroku a kultúrna stagnácia. Potláčanie alternatívnych názorov je často sprevádzané zvýšenou kontrolou a represiou, čo vedie k rozvoju autoritárskych a totalitných režimov. Príčinou tohto javu bol vždy boj o politickú a náboženskú moc. Totalitnú a nedeliteľnú moc. 

Takéto antidemokratické metódy sa však nedajú realizovať bez podpory verejnosti. Preto sa sily bojujúce o moc uchyľujú k metódam ohovárania, manipulácie verejnej mienky a v radikálnejších prípadoch k priamemu násiliu. Malý exkurz do historických udalostí pomôže pochopiť motívy a dôsledky boja proti disentu, ako aj umožní uvedomiť si a pochopiť súčasné udalosti a úlohu každého človeka v nich.

1. Antikult a Ježiš: Ako to všetko začalo

Pred dvetisíc rokmi sa na území dnešného Izraela a Palestíny objavila nezvyčajná postava, istý Ježiš. Jeho osobnosť bola výnimočná a príťažlivá. Ježiš pohŕdal spoločenskou hierarchiou, slobodne komunikoval s úradníkmi aj s obyčajnými ľuďmi, delil sa o svoju múdrosť a vyžaroval neobyčajnú láskavosť. Hovoril o milujúcom Bohu, nie o trestajúcom Bohu, a vyzýval všetkých, aby sa navzájom milovali. Komunikoval s ľuďmi, hovoril jednoducho a dotkol sa sŕdc mnohých. Za Ježišom chodili ľudia, aby počúvali jeho učenie. Židovskí kňazi, ktorí mali v tejto oblasti moc, videli v Ježišovi veľké nebezpečenstvo. Mysleli si, že prišiel rozbiť systém dogiem, ktorý tak dlho a starostlivo budovali a ktorý ovládal myslenie ľudí.

Ježišovo učenie predstavovalo priame nebezpečenstvo pre ich moc. Židovskí kňazi sa rozhodli okamžite konať. Plán bol jednoduchý – rozšíriť medzi ľuďmi ohováranie, vytvoriť negatívnu verejnú mienku a informovať rímske úrady o „porušení rímskeho práva“. Ježiša zajali rímske stráže. Ježišov prvý súdny proces bol cirkevným procesom, veľkňazi ho uznali vinným z nezákonnej misionárskej činnosti. Zapamätajte si toto obvinenie, vrátime sa k nemu neskôr, keď budeme hovoriť o súčasných udalostiach. Po tom, čo Ježiša postavili pred súd Rimania s vykonštruovanými obvineniami:  „Nabáda ľud, aby neplatil dane cisárovi!“, „Nazýva sa kráľom a podnecuje revolúciu!“  – toto sú niektoré z nepredstaviteľne drzých obvinení vznesených proti Ježišovi.

Predpokladalo sa, že to rímskym úradom bude stačiť na to, aby s ním nemilosrdne zatočili. Ale Poncius Pilát, rímsky miestodržiteľ v Palestíne, nebol jednoduchý človek, uvedomoval si, že Ježiš bol bez viny očiernený. Pilát si nechcel vziať na svedomie vraždu nevinného človeka, preto sa pokúsil vyjednávať s davom, ktorý pod balkónmi skandoval: „Ukrižuj ho, ukrižuj ho!“.  Podľa židovského zvyku prepustiť jedného z odsúdených Pilát ponúkol davu na výber Ježiša alebo vraha Barnabáša. Všimnite si, že posledné rozhodujúce slovo v tomto výraznom historickom momente mala väčšina, ľud. Mnohí zo zástupu počúvali Ježišove slová a boli svedkami zázračných uzdravení. Ale nakazení lžami, ohováraním a emóciami nenávisti, ako vírus, ktorý sa v dave okamžite šíri, žiadali Ježišovu popravu.

Čin bol dokonaný. Ďalšou vecou, ktorú bolo potrebné urobiť, bolo zničiť skutočných stúpencov tohto učenia. A začalo sa prenasledovanie. Nasledovníci Ježišovho učenia odmietali mnohé židovské tradície, odmietali sa zúčastňovať na sviatkoch a obetách, nesúhlasili ani s uctievaním rímskeho cisára ako božstva. Tieto prenasledovania, väznenia a popravy boli dôležitou súčasťou boja o moc nad svetonázorom a myslením ľudí, a to tak zo strany židovských kňazov, ako aj Rimanov.  Zničiť neposlušnosť, zakázať voľnomyšlienkarstvo, aktivistov popraviť, ostatných zastrašiť a prinútiť, aby sa vzdali svojich názorov, svojej viery.

Až do štvrtého storočia boli prví kresťania spoločenskými vyvrheľmi. Na bezúhonných hádzali všetku špinu. Spomeňme na príbeh požiaru v Ríme v 1. storočí! Vtedy cisár Nero obvinil kresťanov z podpaľačstva a zorganizoval masovú genocídu, pri ktorej upaľoval nevinných ľudí na hranici. Ukrižovali ich, predhadzovali ich divej zveri len preto, že neboli ako všetci ostatní. Dnes možno tento jav nazvať extrémnou formou xenofóbie. 

2. Náboženstvo kresťanstva 

V roku 313 n. l. Rímsky cisár Konštantín rozhodol uznať kresťanstvo za štátne náboženstvo. Už v tej chvíli sa medzi stúpencami Ježišovho učenia objavili nezhody, vždy sa našli ľudia, ktorí si slová Učiteľa vysvetľovali nesprávne alebo ich prekrúcali. Našli sa aj takí, ktorí zámerne zavádzali zámeny a skresľovali samotnú podstatu. Cisár potreboval náboženstvo, ktoré by podporilo cisársku moc. Preto zvolával koncily, na ktorých sa prijímali dogmy nového náboženstva – výroky, ktoré sa museli bezvýhradne prijať na základe viery. Na prvých konciloch sa prijali dogmy, že Ježiš je Boh, o nepoškvrnenom počatí, o krste detí atď. 

Bádatelia označujú tento historický moment za zlomový, keď sa Ježišovo učenie stalo učením o Ježišovi. Mnohí Ježišovi nasledovníci nové dogmy neprijali, za čo boli označovaní za heretikov a vystavení tvrdému prenasledovaniu. 

Je dôležité poznamenať, že cieľom vytvorenia štátneho náboženstva bolo posilnenie autority cisára a vytvorenie koalície cirkev – cisár. Prenasledovanie pravých Ježišových nasledovníkov sa však nezastavilo, ale naopak zintenzívnilo. 

Opäť vidíme známy model boja proti inému presvedčeniu: ohováranie, vytváranie negatívnej verejnej mienky, verejné popravy s cieľom zastrašiť a demoralizovať nesúhlasiacich.

3. Stredoveká inkvizícia

Stredoveká inkvizícia bola systémom cirkevných súdov a vládnych opatrení zameraných na prenasledovanie a ničenie rôznych foriem odlišného názoru alebo odlišnej viery v západnej Európe, najmä v období od jedenásteho do štrnásteho storočia. Bol to neľútostný boj o nedeliteľnú moc katolíckej cirkvi. História zaznamenala tie najabsurdnejšie obvinenia, najbrutálnejšie mučenia na vynútenie priznaní, tie najbrutálnejšie mučivé popravy – nástroje stredovekých inkvizítorov. Aby sa cirkev zmocnila majetku a pozemkov určitých osôb, neváhala nevinných stigmatizovať a popraviť ako kacírov. Obzvlášť krutá inkvizícia sa vykonávala v Španielsku, kde bol vyhlásený boj proti moslimom a Židom.

Opäť vidíme brutálny boj o moc vyjadrený bojom proti odlišnému názoru, ktorý zanechal na našich dejinách tie najhanebnejšie škvrny.

Je zaujímavé, že stredoveká inkvizícia rozšírila okruh „kacírov“. Teraz do neho patrili nielen náboženskí odporcovia, ale aj vedci a lekári. Stojí za to pripomenúť, koľko významných vedcov bolo popravených cirkevníkmi kvôli ich vedeckému výskumu, ktorý bol považovaný za kacírsky alebo v rozpore s oficiálnou náboženskou doktrínou. Pozrime sa na niekoľko príkladov:

Galileo Galilei bol nútený verejne sa zriecť svojho heliocentrického modelu Slnečnej sústavy, aby si zachoval život), Giordano Bruno bol upálený na hranici za svoju teóriu atómu a kozmologické myšlienky. 

Campanella bol postavený mimo zákon a strávil 32 rokov vo väzení za podporu myšlienok Mikuláša Koperníka, ktorý objavil rotáciu planét okolo Slnka.  

Bylinkári, ktorí zbierali bylinky a liečili ich odvarmi a nálevmi, boli vyhlásení za čarodejnice a čarodejníkov a hromadne upaľovaní na hranici. 

Pierre Barban, francúzsky bylinkár, ktorý žil v 14. storočí, bol inkvizíciou obvinený z čarodejníctva a používania mágie na liečenie chorých. Bol popravený v roku 1391 v Rouene.

Isabela Godinová bola španielska bylinkárka obvinená z čarodejníctva a používania zakázaných bylín na liečenie chorôb. Bola popravená v roku 1624 v Salamance.

Malfinia de Montilla bola talianska bylinkárka, ktorá liečila rôzne choroby pomocou bylín a tinktúr. Inkvizícia ju obvinila z používania čiernej mágie a v roku 1587 ju v Ríme popravili.

Kniha Kladivo na čarodejnice od Heinricha Institutorisa, nemeckého dominikánskeho mnícha a inkvizítora, obsahuje množstvo zmienok o popravách bylinkárov a liečiteľov. 

Popieranie nových poznatkov o svete a doslovný výklad Biblie boli hnacou silou boja proti sektám a heretikom po mnoho storočí. 

V ďalšej časti tohto článku budeme pokračovať s nacistickým Nemeckom a novodobými inkvizičnými metódami.